El Silencio del Aprendiz (Kirĩrĩ)
(Joyke’y mirĩ kĩrĩrĩ)
Ñepyrũmby
Jaikuaa haĝua peteĩ mba’e, jaikuaava’erã mamóguipa ou… Ñe’ẽ “kĩrĩrĩ” oúva kastelláno: silencio-gui.
Ñe’ẽ “silencio”, ou ñe’ẽte Sánscrito-gui. Hyapu ypykue ha’e “MU” (“…no dijo ni mu…”) oje’eva’ekue avei “MUKA ỹrõ, kastellánope: mudo… (ñe’ẽngu) musterium… misterio… nahesakãi ha ndahyapúi rupi mba’eve… “heruĝua”…
Oñeñepyrũguare ojeporumeme Grecia-pe, oipytyvõ chupe peteĩ ñe’ẽtéva (verbo) ojeheróva “musin” (cerrar) ha oñemoakamby ñe’ẽ “museria” –pe he’iséva: silencio.
Uperiréma Roma-pe oñemombareteve peteĩ ñe’ẽrapo “mutus” térã “mutare”–pe he’iséva “cambiar” ñemoambue=myatyrõ. Ohechápype hikuái, mba’éichapa umi guyramimi opyta peteĩ hendápe –ryguasuraý akỹicha- oha’arõvo ipyahupa umi hague.
Hetepy
“… pa’ qué engrasar las ruedas de mi carreta, si me gusta escucharlas… pa’ qué quiero el silencio, si no tengo en qué pensar…”
“maẽrãiko anseváta umi che kachape apajere ko ahendusetereíva… maẽrã aipota kĩrĩrĩ ndaguerekóiramo mba’eve ajepy’amongeta haĝua…”
Opa mba’e kĩrĩrĩháme oñepyrũ. Peteĩ mitãkuña ahecha’ypýrõ, kĩrĩrĩháme ajesareko are hese ha, UPÉI oñepyrũ ñomongeta…
Óga apohára, ojesareko kĩrĩrĩháme mamoitépa ha mba’éichapa ikatúta ojogapo ha oñepyrũ oñakãngeta moõ guive moõ pevépa tuicháta térã michĩta…ijyvatéta ỹrõ ikarapéta.
Opa mba’e pyahu rovake ñepyrũrã, ñaneñe’ẽngu japytávo. Jajere hese hesakã meve ñandéve upe mba’e pyahu.
Ñañepyrũ rire jajehe’a hese, japukavy. Pukavy rire ñañe’ẽ pokãmimi.
Pãrãrã apytépe ndaikatúi jajepy’amongetávo. Kĩrĩrĩháme opámba’e ijaruru, otyarõ ha hoky.
Kĩrĩrĩháme nomba’apói rirérõ umi mandi’o rráma ñañotỹva ndajaguerekomo’ãi kure chyryry tyrarã ha aramirõ “semanasantarã” (arapokõindy marãngatu).
Tembiapo ha mba’apo opaichaguáva, heñói kĩrĩrĩháme.
Pe kokue oñekarãi ramóva ha oguerekóva “hye-pýpe” ka’avo ra’ỹi ñongatupy, jajesarekórõ hese, nde py’a oity yvýre, ha’etégui umi tave’ỹ (desierto) okapupa peve ha oiko chuguikuéra ka’avo purupyrãmeme.
Umi ikyhyjerekóva ndoikatúi ohayhúvo kĩrĩrĩ ha’e rupi MBA’APOHÁRA ipyaguasúva rembiporu. Kĩrĩrĩ ojaitypo ha osapukáiramo ndepype, he’ise oikómaha ndehegui peteĩ tekove arandu ojepytaso mbaretéva kyhyje renondépe. Kĩrĩrĩgui osapukái hatãvéva ndaipóri, opa ohenduse’ỹva ohendu. Ndaipóri okyhyjeĩ’ỹva chugui…
Oĩ omoĩva humby pohãnohárape oikutúta jave chupe, ha upéicha avei oĩ ojehekýiva chugui noñanduséigui ju akua humbýre… ndaipóri okyhyje’ỹva kĩrĩrĩgui, moõ ñaneambue? Oĩgui okyhyjéva ha ojei chugui, ha upéicha avei, oĩ okyhyjéva ha katu ojepytaso henondépe ha oheja ojapo hembiapo hekovépe, jepémona opupu kyhyje iñe’ãnguápe.
Aikeramoguare che, Mas∴-pe (ndaikuaáinte Mas∴-pa oikéma chepype) oje’eva’ekue chéve ha’eha peteĩ ka’avo’i, ỹrõ, “neo-fito” (neófito) ha ho’a che py’a yvýre… aimo’ãkuri ajegueruhague ajoguágui peteĩ pindo yvukúpe, ha nipo ra’e aikóva gueteri aikóvo peteĩ “perdudilla blanca pohã ro’ysãicha” atyryry… ko’ã mba’e ahechakuaa kĩrĩrĩháme.
Rejaposérõ ndejegui peteĩ tekove hechapyrãva, kĩrĩrĩ pohéimante reke ha repayva’erã ha ndaha’eihína pe kĩrĩrĩ tyvyty – upépe oñemanombáma – kóva, peteĩ kĩrĩrĩ nemopu’ã ha nemboguapýva, iñe’ẽngatu ha osapukáiva, oipyguaráva ne angapy ha nda’ipóri je’urei hendive. Ome’ẽ ndéve py’aguapy. Opa apañuãi rovake, he’íta ndéve mba’e ñe’ẽpa reiporuva’erã ápe térã, amo, nembo’éta, nereñe’ẽirõ ndaha’eiha tavýgui rembotyha nde juru… ha’e uvei arandu pypore. Ojapóta ndehegui ava jerovu’ỹva, oikóva omba’apo peteĩ temiandúpe ha peteĩ ñe’ẽme isy (ilógia) pepoguýpe joyke’ykuérandi omosarambi’ỹre –taguatóicha- joyke’ykuérape isýgui.
Pe, kĩrĩrĩ ojapokuaavéva, nembojapysaka ndejehe; rehecha haĝua mba’éichapa rekakuaa rehóvo nde ry’ái repykuére.
Nerekĩrĩrĩkuaáirõ, pe kumanda oñemboarurúva (oje’u haĝuáicha) ýpe, revevuipáta ndereguerekóigui mba’eve ndepype (iváno) ha reñemombóta ryguasúpe (a la amarga superficie de las cosas=vanidad, todo es vanidad…)
Ko kĩrĩrĩ kóva, hova mokõi. Oñe’ẽva’erã ndéve; nde ryepy guive, nde joyke’ykuéra guive. Umi mba’e ojehuva’ekue guive ndéveguio: iporãva ha ivaívagui… amo ipahápe, aníke ndénte reñehenduse. Rehenduva’erã avei okapeguápe: joyke’ykuérape.
Kóva he’se: aníke remboykese umi joyke’ykéra ndo’aporãiva ndévepe. Aníke nde’atyse umi rehayhúvandinte. Upéicharõ, kĩrĩrĩ rapykuere iñypytũta ha nahesakãmo’ãi ha jaikóta pãrãrã jyva kyhápe ha jahechaukáta peteĩ Mas∴ ipererĩva, noñemba’apoiva’ekue hese. Kóicharõ ñambokusuguéta ñane Ord∴ -pe.
Kĩrĩrĩ rupive japorohendukatúta. Umi noporohenduséiva térã noporohendukuaáivagui, osoro pe iñapytu’ũ yrupẽ. Nomboguái mba’eve: he’i he’iséva, ojapo ojaposéva, noma’ẽi mba’épa iporã mba’épa ivai… oiko pãrãrã pohéi…
Yma, che sy he’imiva’ekue chéve:
- “re’usevépa.” Ha che ambohovái:
- “no.” Ha che sy he’ijey
- “ekĩrĩrĩ upéicharõ”
Ndereipotáirõ nde rekove nemboguata tejuruguáipe ekĩrĩrĩkatuva’erã.
Ñakĩrĩrĩkuaa haĝua, jahechakuaava’erã ñandepype umi ñande jepokuaa nañanemoporãiva. Hetave ñaime nañakĩrĩrĩkuaáiva ñaimo’ãgui ñandehegui iporãvéva ndaiporiha ha umi pãrãrã, piriri, pororó ñahenduva’ekue ñekundaha ñepyrũme (1er. Viaje) omyanyhẽ gueteri ñande reko ha oñepyrũ heta heta imenby: ayvurei, ka’u, jerovu, ñemboyke, chentese ha hetave mba’e ivaíva ndaikatúiva ja’epa ko pyharépe.
Ñanesãso haĝua, kĩrĩrĩ ojaitypova’erã ñandepype. Ha’e omotyarõ (ndaha’éi omyatyrõ), ombo’ajuva’erã ñane remiandu. Upéicha rupi heta jehaipy aky ojegueru ñande apytépe hetavégui teko-oka, tekopy heruĝuávagui, ñamboajérõ umi tembiapo, ha’e ani haĝua ikãngy ñandehegui ñande Joyke’y. ndejupe ĝuarã raẽ rehaiva’erã ha upéi reikuaauka. Upéicharõ ndereguerumo’ãi umi rejuhuva’ekue internet-pente, reguerúta umi ndepype rejuhuva’ekue ha remono’õva kuatiápe…
Hi’ajúramo kĩrĩrĩ ñandepype, ikatúma ja’e oĩha ñande apytépe temiandu sãso (libertad de pensamiento) mba’éichaiko oĩta sãso ñande rekovépe, ỹrõ, ñande apytépe ñandeaho’íramo tavy, chentese, pochyrei, ñe’ẽrei, tekorei… jahejamína trokakuaa kĩrĩrĩ ñande apytépe ha ñande pype ikatu haĝuáicha okapu ayvukatu, ñe’ẽporã, mba’apo omboyvy avevo térã, oyvykóitava ñande rapicha reko ha ñande “lógia” rekove.
Paha
Todos aquellos que aún nos sentimos AApr∴ debemos dedicarnos al silencio para tallar y desbastar en forma continua nuestra propia piedra bruta, sólo el silencio genera la resurrección constante de una vida nueva.
Como se dice en Misa: “…es justo y necesario…” y urgente que el silencio fértil sea buscado y deseado por el Mas∴
Los ojos físicos al pueblo hebreo, liberado de Egipto, sólo piedras, arenas, vientos desérticos y el SILENCIO DIVINO, ya que sus búsquedas siempre fueron orientadas por miradas externas, hasta que al cabo de cuarenta años, después de deambular por el desierto, descubrirán el “cómo” y el “dónde” buscar y valorar el silencio.
Cerrar los ojos físicos, adentrarnos en nuestro propio “desierto”, silenciar todo lo que nos aturde (oprime), mirar hacia adentro y lograr y conquistar con sudor y sangre nuestra tan esperada “tierra que mana leche y miel” –o como dicen los Guarani nuestro “yvy marane’ỹ” nos llevará al encuentro de dos unidades: el G∴A∴D∴U∴ y YO. El desierto, el silencio y la constancia desembocará en un profundo encuentro de mi mismidad.
Fuentes
- Planch∴ del H∴ Apr∴ Gustavo B. del Or∴ de Montevideo.
- Manual del apr∴ de Aldo Lavagnini.
- Obs∴ y escucha en las salas de profesores.
- Obs dolorosas en nuestros OOrr∴ y LLóg∴ (opinión personal)